Príprava podkladov

Pod prípravou podkladov rozumieme súbor činností, ktorých výsledkom je podklad, čo možno najlepšie pripravený pre pokládku podlahových krytín. Treba konštatovať, že v našich pomeroch je takmer vždy nutná kompletná príprava podkladov, bez ohľadu na to, či sa jedná o novostavbu alebo o sanáciu podlahy. Tieto práce predstavujú zvýšenie finančných nákladov stavby, prípadne narušenie časového harmonogramu (väčšinou na konci stavby), čo nie je väčšina investorov ochotná tolerovať. V takomto prípade by si mal každý podlahár dobre rozmyslieť, či podstúpi potencionálne riziko alebo sa zákazky vzdá a vyhne sa veľkým finančným škodám, ako dôsledku nekvalitne pripraveného podkladu.

Posúdenie existujúceho podkladu
Je veľmi dôležité pre zvolenie správnych pracovných postupov a materiálov. Čo je potrebné v prvom rade posudzovať:

• väčšie nerovnosti podkladu
• praskliny a dilatácie v podklade
• zvýšenú zvyšková objemová vlhkosť v podklade
• nedostatočnú pevnosť podkladu
• poréznosť, savosť podkladu
• znečistenie podkladu napr. olejom, voskom, lakmi, farbami, zvyškami lepidiel...
• chybné výšky podkladu vo vzťahu k ostatným konštrukčným prvkom
• nevhodnú teplotu podkladu
• zle zrealizované potery a ich vrchné - vyplavené vrstvy
• zlá klíma v objekte - nevyhovujúca teplota a relatívna vlhkosť; prievan a pod.
• nedostatočné informácie o podlahovom vykurovaní, chýbajúci protokol
• nedostatočné informácie o hrúbkach poteru v jednotlivých častiach objektu

Prebrúsenie podkladu, odstránenie nekvalitných miest v potere a znečistených miest
Pred posudzovaním kvality poteru doporučujeme poter vždy prebrúsiť tanierovou rotačnou brúskou s použitím brúsneho papiera alebo kotúča so zrnitosťou 16 alebo 24. Brúsením sa odstránia z povrchu poteru mäkké labilné zóny (sadrové vrstvy, cementové vyplaveniny) alebo tenké a tvrdé škrupiny. Veľmi často býva popraskaný, málo pevný alebo ináč poškodený poter vyspravený tenkou vrstvou cementového materiálu (býva to napríklad lepidlo na dlažbu a obklad), ktorá vytvára na prvý pohľad zdanie kvalitného a pevného podkladu. Preklepanie ťažším kovovým predmetom (kladivom) väčšinou odhalí duté miesta a následné prebrúsenie ukáže skutočnú kvalitu podkladu. Pokiaľ je podklad znečistený farbami, olejmi zvyškami lepidla a podobnými materiálmi, ktoré nejdú odbrúsiť, je nutné ho odstrániť a nahradiť novým. Rôzne chemické odstraňovače majú väčšinou len čiastočnú účinnosť, čo sa takmer vždy neskôr prejaví negatívne. Menej prídržné zvyšky lepidiel možno odstrániť ručnou oceľovou škrabkou.

Trhliny a praskliny
Trhliny a praskliny v potere ovplyvňujú v značnej miere bezvadnú funkciu podkladu, predovšetkým u plávajúceho poteru. Vznikajú vo forme divokých trhlín v dôsledku normálnych zmršťovacích procesov v priebehu hydratácie. Tiež môžu vznikať v dôsledku sadania stavebnej konštrukcie, či pôsobením tepla alebo mechanického zaťaženia.
Všetky trhliny a praskliny musia byť odborne uzavreté, aby mohol poter znovu plniť funkciu monolitickej dosky, roznášajúcej napätie.
Praskliny je nutné najprv rozšíriť a vyčistiť. Hrubšie praskliny sa prerežú priečnymi drážkami, do ktorých sa vkladajú oceľové kotviace spony. Potom sa praskliny zalejú dobre zatekajúcim dvojzložkovým epoxidom, pričom väčšie praskliny sa vypĺňajú epoxidom, zmiešaným s kremičitým pieskom. Na záver všetko posypeme kremičitým pieskom, aby sa vytvoril dobre prídržný podklad. Po vytvrdnutí treba prebytočný piesok pozametať.
Podobne postupujeme aj v prípade, keď sú v potere priznané dilatácie, ktoré zabraňujú vzniku divokých trhlín, alebo ich vznik minimalizujú.

Vyspravenie väčších nerovností
Tieto nerovnosti vznikajú napríklad odstránením nekvalitných miest v potere, pri zasekávaní rôznych kanálikov pre vedenia, patria sem aj vyšľapané schodišťové stupne a podobne.

Väčšie nerovnosti podkladu je potrebné vopred vyspraviť, napríklad rýchlotuhnúcimi vysprávkovými cementmi alebo plastmaltou. Podcenenie tejto činnosti môže mať za následok, že pri nanesení samonivelizačnej stierky rôznej hrúbky dôjde k jej nerovnomernému vyzrievaniu a rôznym napätiam pri vyzrievaní, v dôsledku čoho dochádza často k lokálnym deformáciám podlahovej krytiny.

Napúšťanie (základovanie)
Úlohou napúšťania je zlepšiť vlastnosti povrchu podkladu alebo mu niektoré vlastnosti dodať. Ide hlavne o:

• zlepšenie prídržnosti ďalšej vrstvy
• zmenšenie savosti
• zabránenie príliš rýchlemu odvádzaniu zámesovej vody z mált
• zabránenie vystupovaniu vzduchových bublín z podkladu do stierkovej vrstvy
• zlepšenie roztekavosti stierkových hmôt
• ochranu podkladov pred vlhkosťou zo stierkových hmôt
• spevnenie vrchnej časti podkladu
• viazanie prachu na povrchu

Treba však povedať, že napúšťanie neslúži na sanáciu nekvalitných poterov, tie treba podľa možnosti odstrániť a nahradiť novými. Bežne používané napúšťadlá sú preto vhodné len na dobré potery, zbavené nečistôt.

U savých podkladov (minerálne potery, drevotrieska, drevo) slúži napúšťanie predovšetkým k zabráneniu vzájomného škodlivého pôsobenia medzi podkladom a nanášanou stierkovou vrstvou. Nesavé podklady / vakuovaný betón, liaty asfalt, keramika, teraso, kameň / majú často protiadhézny povrch. Preto je v tomto prípade hlavnou úlohou napúšťania vytvorenie adhézneho mostíka, teda zlepšenie prídržnosti medzi podkladom a nasledujúcou vrstvou,.

Všetky napúšťadla sa na podklad nanášajú v tekutej forme. Podľa toho, či tento nános účinnej zložky prenikne hlbšie do pórov a kapilár savého podkladu, alebo či ostane ležať vo vrstve na povrchu sa napúšťadlá delia na:

• hĺbkové napúšťadlá (penetrátory)
• filmotvorné napúšťadlá

Dnes sú napúšťadlá v prevažnej väčšine vodou riediteľné disperzie, menej sa používajú rozpúšťadlové nátery. Na napúšťanie slabších podkladov a tiež k uzavretiu zvýšenej vlhkosti v podkladnej vrstve sa používajú napúšťadlá na báze 2-zložkových epoxidových živíc. Veľmi dôležité je zvolené napúšťadlo nechať vyschnúť po dobu, stanovenú výrobcom.

Stierkovanie, vyrovnávanie, nivelizácia
Uvedenými činnosťami sa dosahujú nasledovné výsledky:

• rovinnosť podkladu
• hladkosť podkladu a uzavretie pórov, čím sa zníži spotreba lepidiel
• savosť podkladu, potrebná pre rýchlejšie naťahovanie disperzných lepidiel
• zvýšenie pevnosti podkladu podľa definovaných požiadaviek

Účelom je, aby sa nanášaná hmota pevne spojila s podkladom, nepraskala a bola dostatočne odolná proti tlaku. Jednotlivé výrobky sa líšia jednak hrúbkou nanášanej vrstvy, dobou schnutia, ale hlavne fyzikálnymi parametrami, z ktorých je najdôležitejším pevnosť v tlaku. Pri výbere je treba brať do úvahy hrúbku vyrovnávajúcej vrstvy, zvolený typ podlahovej krytiny a uvažovanú prevádzkovú záťaž.

Stierkovanie — nanášaná vrstva má hrúbku do 3 mm, ktorá je väčšinou minimálne nutná pre vyhladenie podkladu. Pre tento účel sa používajú veľmi jemnozrnné samorozlievacie stierkové hmoty.

Vyrovnávanie - nanáša sa vrstva 0 - 8 mm. Používajú sa jemnozrnné samorozlievacie stierky, ktoré vyzrievajú s veľmi malým napätím.

Nivelizovanie - vyrovnávacie práce v rozsahu 0 - 50 mm. Používajú sa jemnozrnné samorozlievacie hmoty, vyzrievajúce bez napätia.

Bežne dostupné hmoty vyzrievajú pri hrúbkach do 5 mm 12 - 24 hodín, túto dobu však výrazne ovplyvňujú také faktory, ako sú nízka teplota, vysoká vlhkosť vzduchu a väčšie hrúbky vrstiev. Keďže väčšina hmôt je dodávaná v práškovej forme, je veľmi dôležité dodržiavanie správneho dávkovania zámesovej vody. Pre zlepšenie povrchu a rozlivu je potrebné používať po nanesení stierky odvzdušňovací ihlový valček a pre pohyb po stierkovanej ploche obuv s hrotmi. Podklad nie je vhodné stierkovať príliš dlhú dobu dopredu, termín je vhodné zvoliť tak, aby po vyzretí vrstvy bola čo najskôr položená podlahovina.

Špeciálne hmoty, vystužené vláknom sa používajú pre drevené podklady, do rýchloschnúcich stierok sa pridávajú rôzne urýchlovače a disperzie, niektoré stierkové hmoty sú vhodné aj do exteriéru.

Po vytvrdnutí doporučujeme vždy stierku prebrúsiť tanierovou brúskou s kotúčom o zrnitosti 40, čím dosiahneme odstránenie možných drobných nerovností (hrudky z použitej stierky, prachové častice prípadne čiastočky napadané do čerstvej stierkovej hmoty zo stien a stropu), ktoré vedia pokaziť konečný estetický dojem, hlavne pri pokládke PVC krytín, linolea a korku.

Pri hrúbkach nad 4 mm je nutné použiť obvodové dilatačné pásky u stien, stĺpov, a v miestach predpokladaných koncentrácií napätí.