Typy podkladov 1

Cementový poter - základné komponenty: štrk/piesok podľa normovej krivky (pomer frakcií závisí od požiadaviek na pevnosť betónu) a cement, prevažne portlandský. Do strojných poterov sa pridávajú rôzne prísady na zlepšenie ich spracovania.

Cementový poter sa vytrvrdzuje hydraulicky, t.j. pomocou vody ako väznej sily. V etape vytvrdzovania musí byť poter chránený pred nerovnomerným a rýchlym vysychanám, aby sa predčasne nevyparila voda, potrebná k úplnému vytvrdnutiu.

Cementový poter sa zhotovuje ako pripojený (kontaktný) alebo oddelený (plávajúci).

Minimálna hrúbka cementového poteru by nemala byť menšia ako 50 mm, v tejto hrúbke vytvrdzuje v bežných podmienkach cca 28 dní. Po uplynutí tejto doby by mal dosiahnuť aj hodnoty vlhkosti, potrebné pre bezpečnú pokládku podlahových krytín (s každým zväčšením hrúbky cementového poteru treba počítať s dlhšou dobou pre dosiahnutie prijateľnej vlhkosti).

Rozlišovacie charakteristiky:

• špáry v ostení dverí
• delenie plochy na časti pomocou špár - veľkosť poľa max.30 m², dĺžka strany cca 6 m
• častá tvorba trhlín a vytlačovanie hmoty do špár a obvodovej zóny.

Pred pokládkou na cementový poter je nutné sa informovať o jeho hrúbke v jednotlivých miestach stavby, nerovnomerná hrúbka poteru (asto aj niekoľko cm na niektorých miestach - zaliate rôzne kanáliky pre rozvody, priepusty, poruchy základovej dosky a pod.) je veľmi častou príčinou neskorších porúch položenej podlahovej krytiny - hovoríme o skrytej vade, ale lepšou rekognoskáciou podkladu sa jej vieme vyhnúť.

Anhydritový tekutý poter - ako väzný prostriedok sa používa syntetické anhydritové pojivo, ktoré je vedľajším produktom pri výrobe kyseliny fluorovodíkovej, menej často sa použáva prírodný anhydrit. Prísady sú podobne ako u cementového poteru piesok a štrk v normovom pomere.

Anhydritové pojivo je vyslovene rýchlym väzným prostriedkom, čo však platí len pri optimálnych klimatických podmienkach. K vytvrdzovaniu dochádza kryštalizáciou. Pokiaľ je vzdušná vlhkosť príliš vysoká, nemôžu sa kryštály vytvoriť a poter zostane mäkký. K vytvrdeniu však dôjde, ak sa klimatické podmienky dodatočne vylepšia.

K dosiahnutiu dobrej tekutosti a k zníženiu nárokov na množstvo vody, teda k minimalizácii pomeru voda/pojivo sa primiešavajú rôzne špeciálne prísady, ktoré sa líšia čo do druhu a množstva podľa výrobcu. Je náročnejší na spracovanie, chyby pri jeho spracovaní sú často príčinou vád povrchu.

Rozlišovacie charakteristiky:

• veľmi hladký a tvrdý povrch
• svetlá krémová farba
• lesklý povrch
• veľké bezšparé plochy

Liaty asfaltový poter - pri jeho výrobe sa používa asfalt ako pojivo a piesok a štrk ako plnivo. Zloženie sa volí podľa receptúry, predpísanej pre konkrétne požiadavky. Asfalt sa pripraví za horúca a leje sa na stavbe pri teplote 220 - 250°C. Kladie sa obvykle ručne, v dôsledku zloženia nie je nutné utesňovanie. Asfaltové potery sú pripravené na ďalšiu pokládku ihneď po ochladení, t.j.cca po 6 hodinách.

Povrch poteru sa upravuje kremičitým pieskom, aby bol drsný a mohol byť v bežnom prípade bez ďalších opatrení stierkovaný.

Rozlišovacie charakteristiky: - tmavošedá až čierna farba a vo väčšine prípadov krupičkovitý povrch, vzniknutý zatretým kremičitým pieskom.

Magnezitový /horečnatý/ poter; xylolit - rozdiel je predovšetkým v objemovej hmotnosti, vyzretý poter do hmotnosti 1,6 kg/dm³ sa označuje ako xylolit.

Zloženie:
- horečnatý poter - kaustifikovaný oxid horečnatý, minerálne a/lebo organické prísady ako piesok, kremeň, piliny a chlorid horečnatý
- xylolit - vhodný vápenatý magnezit, roztok chloridu horečnatého, drevené piliny z mäkkého dreva, drevitá múčka s nízkym obsahom živice, azbest (je ho možné nahradiť napr. zirkónovými vláknami, ktoré sa dnes používajú ako mikroarmatúra betónu), mastenec, farbivo neorganického pôvodu, xylolitársky olej.

Tieto zložky sa v určitom pomere miešajú, doba zretia poteru a jeho konečné vytvrdnutie sú veľmi závislé na podmienkach okolitého prostredia, predovšetkým na teplote a relatívnej vlhkosti vzduchu. Oba typy poterov sú veľmi citlivé na trvalo pôsobiacu vlhkosť.

Rozlišovacie charakteristiky:

• horečnatý poter - veľmi hladký a tvrdý povrch
• lesklý, často farebný povrch
• veľké bezšparé plochy
• xylolit - svetlý drsný povrch
• drevené častice, viditeľné na povrchu

Ďalšie typy podkladov:

Samonivelačné potery - sadrové, cementové
Rýchle cementové potery
Suché / sadrokartónové, drevotrieskové / montované podlahy
Zdvojené a dutinové podlahy
Iné podlahy - drevené, dlažby, terraso, .....